Výsledky referenda boli tesné, ale platné a na tejto skutočnosti sa už nič nezmení. Bývalý starosta obce argumentoval pre viaceré médiá, že stačil jeden hlas a ostal by vo funkcii starostu. On to vraj tak nenechá, lebo by sklamal dôveru ľudí. My sa však pýtame, o akej dôvere ľudí to bývalý starosta hovorí? Veď odchod p. Kolesára si želalo skoro 99 % zúčastnených občanov na referende a skoro presná polovica obce.
Druhá, menšia polovica obce sa na referende nezúčastnila, ale to neznamná, že bývalému starostovi p. Kolesárovi dôveruje.
Je neuveriteľné, ako si nedokáže jeden človek priznať prehru. Držať sa "zubamy nechtamy" stoličky, na ktorej ho ľudia nechcú, to chce naozaj silný žalúdok.
Bývalý starosta si "privlastnil" všetkých tých, ktorí na referendum neprišli. Lenže oni nie sú jeho. Veď medzi ľuďmi, ktorí sa na referende nezúčastnili boli predsa aj takí, ktorí pracujú v zahraničí a na referendum prísť nemohli. Ich neúčasť však neznamená, že p. Kolesárovi dôverujú.
Dnes už bývalý starosta bude môcť dokázať v najbližších voľbách, či mu ľudia v obci naozaj skutočne dôverujú. On však veľmi dobre vie, čo včerajšie referendum povedalo. Povedalo to, že ho ľudia vo vedení obce nechcú. Polovica obce si neželá, aby pokračoval na starostovskej stoličke. Je to vážny signál pre neho ako osobu a veľmi nepekné vysvedčenie.
A kto je v tej druhej polovici občanov, ktorí na referendum neprišli? Jední neprišli, lebo podporovali p. Kolesára. Iní zase neprišli, lebo nemohli a p. Kolesára si neželajú. Medzi nezúčastnenými boli aj takí, ktorí k voľbám tradične nechodia celý život.
Keďže bývalý starosta vidí skutočnú realitu, útočí na všetko a všetkých, aj keď je to dnes už zbytočné. Jeho správanie počas referenda bolo nedôstojné. Volať na vlastných občanov políciu, prenasledovať ich po ulici, fotiť ľudí, ktorí sa chceli referenda zúčastniť to bolo čo? Bol to prejav dôvery a istoty vo vlastných ľudí?
Nie. Bol to jednoznačný prejav zbabelosti a strachu, že sa stane obyčajným občanom a že príde o výhody verejného funkcionára. Možno to bol strach zo zverejnenia dokumentov, ktoré pred poslancami dlhodobo tajil.
On sa však včera skutočne stal obyčajným občanom a uvidí, že to nie je žiadna osobná tragédia. Dennodenne tak žijú stovky a tisícky ľudí a žiť sa s tým určite dá. Zmieriť sa s tým je síce ťažšie, ale aj to sa dá. Čím skôr si to človek uvedomí, tým lepšie.