Kto udával občanov Kvakoviec?

02.08.2011

V minulosti bolo známe, že občanov obce Kvakovce kontrolovali pracovníci Sociálnej poisťovne častejšie, ako bolo obvyklé. Medzi ľuďmi sa hovorilo o neznámom pisateľovi anonymov, ktorý takto zákerne škodil svojim spoluobčanom. Analýza obecných počítačov odhalila mnohé fakty, s ktorými bude verejnosť ešte oboznámená, avšak v mnohých veciach prebieha vyšetrovanie.  Kto bol však pisateľom anonymov?

Dôkazy hovoria jasne. Anonymné udania boli zasielané z počítača, za ktorým sedela bývalá terénna sociálna pracovníčka obce Kvakovce slečna Anna Kolesárová.

 

Prinášame vám dôkazy o tejto podradnej a zákernej činnosti, ktorá sa diala na obecnom úrade v Kvakovciach. V piatok, 21. januára tohto roku o 17.29 hodine bol z obecného počítača slečny Anny Kolesárovej odoslaný anonym s predmetom podnet. Kópia tohto anonymného dopisu bola poslaná aj na súkromný mail anako2@azet.sk. V dokumente boli udania na dvoch občanov obce Kvakovce.

 

Celé udanie si môžete prečítať tu.

 

udanie-na-obcanov-obce.pdf [ 170.3 KB ]

 

Prečo vlastne ľudia píšu anonymy? Asociácia grafológov a psychológov Slovenska definovala pisateľov anonymov takto:

 

Základné vysvetlenie je jednoduché. Autor anonymného dopisu chce skryť svoju totožnosť. Z nejakého dôvodu nechce, alebo nie je schopný riešiť situáciu inak, ako týmto zákerným druhom písomnosti. Vo väčšine prípadov ide o vybavovanie si účtov. Pisateľ anonymov má na niekoho hnev, niekomu závidí alebo sa chce niekomu vyhrážať.

 

Takmer vo všetkých prípadoch sú pisatelia anonymných dopisov psychicky abnormálni. Často to bývajú ľudia nešťastní, nespokojní so svojim životom,  majú problémy v rodine, sú závistliví, hysterickí,  zákerní, paranoidní alebo inak psychicky nemocní. Môžete u nich často pozorovať zmenu nálady. Chvíľu sa smejú a o niekoľko minút neskôr už kričia a nadávajú.  Anonymný dopis je pre nich jedinou možnosťou, ako na seba upozorniť alebo ako vystrašiť okolie a s jeho pomocou ho ovládať. Zaslanie anonymného dopisu im prináša vnútorné uspokojenie a pocit radosti, aj keď sa pred verejnosťou za svoj čin hanbia. Preto ho nepodpíšu.