Téma dňa: Odstupné v Grécku: Až 100 mesačných platov!

07.05.2010


V zadĺženom Grécku prebiehajú masívne demonštrácie proti úsporným opatreniam. Za svoje problémy si ale Gréci môžu sami. Na dlh si roky žili v sociálnom luxuse, o ktorom sa občanom ostatných štátov ani nesnívalo.

Gréci si zvykli na životný štandard, ktorý vôbec nezodpovedal stavu ich ekonomiky. Grécka vláda udržovala pri živote štedrý sociálny systém, ktorý občas zachádzal až do úplných absurdít. Plat v štátnej správe je v priemere 2,5 krát väčší, ako v súkromnom sektore. Výhod je ale viac. Úradníci, ktorí pracujú maximálne do 15.00 hodiny, napríklad dostávajú bonus za dodržanie pracovnej doby.



Národ učiteľov

Najväčšou skupinou gréckych štátnych zamestnancov sú učitelia. V pomere k počtu obyvateľov je ich v Grécku asi najviac na svete a napríklad učiteľov 1 a 2 stupňa je tam štyrikrát viac než vo Fínsku. Na ostrove Agios dokonca existovala škola so štyridsiatimi učiteľmi a desiatimi žiakmi. Nadbytoční učitelia brali plat, ale neučili. Niektorí v pracovnej dobe jazdia taxíkom, ďalší sú v turistických službách.

Štedré sú v Grécku napríklad aj dôchodky. Vyplácajú sa vo výške 80 % z platu a ich súčasťou je i 13. a 14. dôchodok. Štátni zamestnanci majú garantovanú penziu, ktorá po ich smrti prejde nie len na manželku, ale aj na prípadné nevydaté dcéry. Napríklad poštová úradníčka, ktorá do dôchodku išla v šesťdesiatich rokoch, dostáva mesačný dôchodok približne 1800 EUR mesačne.

Odstupné snov

Ďalšou samostatnou kapitolou je v Grécku odstupné. Napríklad v štátnom Telekome zamestnávali Gréci 25 tisíc ľudí – keď chcel riaditeľ znížiť počet zamestnancov na 12 tisíc, vláda nariadila každému, kto odchádza, vyplatiť skoro 200 tisíc EUR.

A ani v súkromnom sektore ne nie je iné. Pre dlhoročných zamestnancov je pre odstupné stanovené minimum 24 platov. Niektorí z nich ale dostávajú i 72 alebo 100 mesačných platov. Grécke aeroliknky Olympic Airwayes chceli v roku 2003 menej pilotov. Tí, ktorí boli prepustení, dodnes poberajú plat približne 14 tisíc EUR.

Gréci šetriť nechcú

Kvôli finančnej pomoci by Gréci mali znížiť do roku 2012 rozpočtový deficit o 30 miliard EUR. Zvýšiť sa musí sadba dane z pridanej hodnoty z 21 na 23 % a spotrebná daň na cigarety a alkohol má vzdrásť o 10 %.

Aj napriek dlhu vo výške svojho dlhu a aj napriek tomu, že sa krajina ocitla na pokraji štátneho bankrotu, sa Gréci jednoducho svojich výhod vzdať nechcú. Davy ľudí vyšli do ulíc, odborári sa vyhrážajú ďalšími štrajkami s tým, že neustanú v boji. Kam až musí zadlženosť ich krajiny zájsť, aby boli ochotní zľaviť zo svojich výhod.