Stačí totižto len raz za čas navštíviť brehy Domaše a každému je jasné, že vodohospodári s vodou jednoducho nevedia hospodáriť. Pre mňa ako laika je nepochopiteľné, že v čase povodní (rok 2010) nezvýšili vodári odtok okamžite ako pršalo zo 2 dni v kuse a predpoveď sľubovala ďalší dážď. Oni počkali kým poprší týždeň a až potom zavarili ľuďom pod priehradou. Obrovský odtok som pozoroval v Nižnom Hrabovci, odkiaľ pochádzam priamo pod mostom ponad Ondavu. Skrátka a dobre, chýbal taký polmeter a voda je na ceste a valí sa všade okolo.V normálnom stave len tak mimochodom voda tečie tak 5-6 metrov pod mostom. No nič to, povodne sa vodohospodárom nevydarili.

Aby predišli ďalším podobným faux-pass počas nasledujúceho roka 2011 vypúšťali a vypúšťali až sa v druhej polovici roka začali na internete objavovať fotky a videá, kde sa vpohode dalo prejsť napríklad na Dobrej z jednej strany na druhú suchou nohou. Kritické hlasy vtedy vodári umlčali frázami o vode zo snehu, ktorá situáciu na leto zachráni apod. Po roztopení snehu začiatkom tohto roka bolo jasné, že sneh situáciu nezachráni. Voda síce pomaličky pribúdala avšak v apríli zvýšili odtok z 2,5 m3 na 3,5m3 za sekundu. V čase keď sa Domaša ako tak spamätala prišla ďalšia rana, zvýšenie odtoku na 4,9m3 za sekundu. Okúpať sa v normálne vyzerajcej Domaši sa teda dalo posledné 2 júnové týždne, kedy som za účelom kúpania navštívil Domašu posledný krát. Potom to celý júl a august klesalo a klesalo a tým sa v podstate zabila letná sezóna na Domaši. V septembri prišiel víťazoslávne minister životného prostredia Žiga a sľúbil zníženie odtoku. Trošku neskoro, nemyslíte?

Poďme sa ale pozrieť na brehy Domaše kde to nevyzerá onič lepšie ako na hladine. Služby rovnaké ako pred 20timi rokmi, kedy sa Domaša pýšila prívlastkom perla východu. Tie isté stánky a bufety, akurát ošumelejšie a zdevastovanejšie. Tie isté vodné bicykle, sociálne zariadenia bieda (ak teda nejaké funkčné sú)... Skrátka čas sa na Domaši zastavil. Niet teda divu, že Vranovčania a ľudia z okolia našli nové miesto na trávenie slnečných letných dní. Tým miestom je samozrejme Zemplínska Šírava. Ukážkovo tu možno sledovať postupné cielené investície nielen podnikateľov ale aj samosprávy. Šírava sa predsa len nemôže kvalitou vody rovnať s Domašou.

Domáci to vyriešili výstavbou bazénov a najnovšie je vo výstavbe rovno celý akvapark. Po zotmení sa Šírava mení na centrum zábavy celého východu. Medzi nespočetnými stánkami stretnete dozaista kopec známych Vranovčanov. Mám tú česť osobne poznať majiteľa Motela na Kamenci, Marcela. Rozprával som mu o tom, ako som ako mladý zasran v tábore navštevoval jeho diskotéku (asi 50-100 ľudí počas akcie) a ako sa čudujem ako sa za 10 rokov, čo som motel nenavštívil zmenil. Dnes počas leta najväčšia diskotéka na východe a dovolím si povedať, že aj na Slovensku. Vysvetlil mi, že pracoval takmer 10 rokov aby zvýšil úroveň podniku na to, čo môžeme pozorovať teraz. Na Domaši posun o 0 bodov. Práve naopak, niektoré prevádzky sa predávajú a zatvárajú.

Porovnávať Šíravu a Domašu je ako porovnávať Ferrari a Škodovku. Áno, Šírava je niekde inde a Domaša nemá predpoklady na rast ako má Šírava. Avšak zatiaľ, čo na Šírave sa investuje a zvyšuje úroveň, na Domaši sa zápasí s vodohospodármi a chatári bojujú s majiteľmi diskoték a bufetov. Je preto na zamyslení podnikateľov a samosprávy, či o pár rokov nenastane na Domaši stav, keď bude vody dostatok a ľudí skrátka nebude. Ostanú len chatári a pár nostalgikov, ktorí budú na brehoch Domaše spomínať aké to bolo kedysi...

autor:Martin Palenčík