S hŕstkou verných veriacich sa utiahol na dvor rodinného domu, kde si rozložil nezvyčajný svätostánok - fóliovník.Počas uplynulej zimy sa mu vetchý prístrešok pred domom jeho vernej kostolníčky zosypal pod záľahou snehu. Vzápätí jeho dedinu na východe Slovenska poctil návštevou košický arcibiskup Alojz Tkáč. Pred niekoľkými dňami neposlušnému farárovi tlmočil konečné rozhodnutie Najvyššieho tribunálu apoštolskej signatúry, proti ktorému sa už nemožno odvolať. Vatikán v ňom farára pokarhal a naznačil, že má definitívne opustiť farnosť. Zlatohlavý predsa neposlúchol.

"Aj naďalej vykonáva obrady vo fóliovníku. Chystá sa na Veľkú noc. Robí tam neplatné sväté omše, ľuďom dáva neplatné rozhrešenia po spovedi," prezradil nový budkovský kňaz Marek Pristaš. Jeho predchodca si totiž od cirkvi vyslúžil najtvrdší možný trest - suspendovali ho, čiže nemôže viac vykonávať kňazskú činnosť.
Problém sa začal v roku 2005, keď biskupstvo požiadalo Zlatohlavého, aby odišiel z Budkoviec do nemocnice v Humennom, kde mal robiť kaplána.

Farár dlhodobo odmietal. Nechcel pustiť na faru svojho nástupcu mladého Pristaša. Bránil mu vojsť do kostola, ľudia v dedine sa rozhádali, dedina sa takmer rozpadla na dve polovice. Rodiny sa prestali medzi sebou rozprávať, osočovali sa, nadávali si, pred kostolom sa takmer strhli bitky o to, kto je jediným a pravým farárom Budkoviec. Pod zvonicou sa objavili hliadky polície a až v tomto momente sa Pristaš dostal konečne dnu. Istý čas sa v kostole celebrovali dve sväté omše denne, raz Zlatohlavého potom Pristašova. "Bola to len hanba, že sa viacerí ľudia o našej obci takto dozvedeli. Niektorí ľudia asi nevedia pochopiť, že Zlatohlavý nie je už náš kňaz," naznačil jeden z Budkovčanov.

Zlatohlavý s médiami nekomunikuje. Býva čiastočne v Budkovciach aj v Sečovciach, kde si zveľaďuje svoj dom. Občas na seba dvaja budkovskí farári naďabia na ulici. Podľa Pristaša je to vraj veľmi chladné stretnutie. "Niet sa o čom porozprávať. Skúšal som, no nedá sa."

Prevzaté z denníka Pravda.